Ako spoznať atopický ekzém

Ak sa atopický ekzém napriek všetkej starostlivosti nezlepšuje, je vhodné zapátrať, či nie je na vine alergia. Či už vzdušná (prach, peľ, perie, roztoče), potravinová (napr. potraviny s vysokým obsahom histamínu) alebo mikrobiálna.

Prečo sa alergologické vyšetrenie vykonáva a aké sú riziká?

Atopický ekzém môže mať väzbu na alergiu, ale nemusí. Niekedy sa hovorí o takzvanom atopickom vývoji, alebo atopickom pochode. Na začiatku totiž malé dieťa trpiace ekzémom zvyčajne nemá laboratórne zistiteľné žiadne pozitívne alergie. Postupom času, pokiaľ ekzém nie je pod kontrolou a zápal je intenzívny, sa dieťa môže stať alergickým. Najčastejšie na vzdušné alergény, ako to prebieha u cca 70 – 80 % ekzematikov.
 

Určité percento osôb má iba ekzém, bez ďalšej alergie. Opatrenia z hľadiska prevencie a liečby sú u oboch týchto skupín ekzematikov úplne identické. Druhá skupina bez alergie má ale lepšiu prognózu v tom, čo nastane, ak je ekzém z nejakého dôvodu (dedičná záťaž, zlá liečba, nedostatočná prevencia, a pod.) príliš aktívny. Dieťa môže prejsť do dospelej fázy, kedy je autoimunita vyprovokovaná a dráždená, takže sa okrem vlastnej alergie človek stane ešte autoalergickým. To znamená, že si telo vytvorí protilátky proti vlastným proteínom v pote a pod. Koža takého človeka je potom veľmi dráždivá na mnoho podnetov, ktoré by bežnému ekzematikovi ťažkosti nerobili. Preto je nutné začať liečbu čo najskôr, držať zápal pod kontrolou, robiť preventívne opatrenia v domácom prostredí aj inde tak, aby sa choroba čo najviac stabilizovala a k tomuto nepriaznivému vývoju nedošlo.
 

Celý rad pacientov, bez zjavného ekzému a bez ťažkostí, môže mať protilátky pozitívne. Aj u týchto ľudí je ale dôležité vykonať alergologické vyšetrenie, aby zbytočne nevykonávali nijaké koníčky či profesie so zvýšeným rizikom dráždenia, pri ktorých by alergia mohla vzniknúť. Ak sú laboratórne hodnoty negatívne, môže to znamenať dve veci. Buď tam alergia nie je a človek s tým problémy nikdy mať nebude, alebo je alergia sprostredkovaná inými látkami, ako tými, ktoré sa testovali. Alergia totiž môže byť spôsobená protilátkami, teda látkami, ktoré sa dajú diagnostikovať z krvi, alebo bunkami a na tie zatiaľ žiadny test neexistuje. Preto môže nastať situácia, keď má dieťa alebo dospelý protilátky proti konkrétnemu alergénu negatívne, ale keď s ním príde do kontaktu, ekzém sa zhorší.
 

Opäť môžu nastať dve situácie. Buď je alergia sprostredkovaná bunkami, čo nemožno laboratórne zistiť, alebo daná látka pôsobí nealergicky, čisto dráždivo. Efekt je rovnaký a v týchto prípadoch je potrebné látku úplne eliminovať. Existujú aj ďalšie testy, ktoré sú viazané hlavne na dermatológiu. Sú to testy epikutálne a vykonávajú sa na chrbte s najčastejšími kontaktnými alergénmi. Týmito štandardnými testami možno veľmi presne zistiť, čo je alergénom a na čo treba dávať pozor.
 

Ďalej existujú testy atopické epikutálne. Opäť sa k nim pristupuje vtedy, keď v súčasnosti nie je možné otestovať alergiu sprostredkovanú bunkami. Avšak rovnaká látka, aplikovaná na kožu technikou alergologických vpichovacích testov môže vyvolať túto reakciu. Táto metóda však zatiaľ nie je príliš rozšírená.